Za posledných 10 rokov sa priemerná hrúbka zateplenia na Slovensku zvýšila o 100 %

Aj tlačová správa sa dá napísať excelentne. Nám sa to podarilo a mediálny záujem bol obrovský. Sme radi, že sme priniesli zaujímavé informácie pútavým spôsobom.
Napriek pomalšiemu rozbehu oproti ostatným štátom strednej Európy sa v posledných rokoch energetická efektívnosť novostavieb i rekonštrukcií na Slovensku výrazne zvýšila. Pomohli k tomu zmeny v legislatíve, štátne dotácie, nové technologické postupy, materiály, ale aj prístup vlastníkov.
Podľa odborného odhadu Združenia pre zatepľovanie budov sa so zatepľovaním obytných budov na Slovensku začalo približne v roku 1992. Do roku 2014 bolo zateplených 484 517 bytových jednotiek v bytových domoch a 340 415 jednotiek v rodinných domoch, čo predstavuje pri bytových domoch asi 52 % a pri rodinných 33,7 % z celkového počtu zaznamenaného pri poslednom sčítaní ľudu v 2011. Ich technická úroveň je však veľmi odlišná. Kým do roku 2005 bola priemerná hrúbka tepelnej izolácie 5 – 6 cm, dnes sa pohybuje v rozmedzí 10 – 12 cm. „Do roku 2002 boli legislatívne požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla na takej nízkej úrovni, že technický stav budovy dokázala vylepšiť aj minimálna hrúbka tepelnej izolácie,“ vysvetľuje Miroslav Zliechovec, produktový manažér Knauf Insulation.
Zatepľovanie budov v rokoch 1992 – 2005 však bolo často realizované bez dostatočnej projektovej prípravy a s nedostatkom skúseností a zabezpečovania potrebnej kvality zhotovovania. Používala sa nízka hrúbka zateplenia, ktorou sa nedosiahli ani požiadavky platné v tom období. Z tohto dôvodu sú mnohé budovy zateplené do roku 2005 v súčasnosti zrelé na opätovnú obnovu. Podľa odborného odhadu OZ ZPZ sa do roku 2005 zateplilo približne 20 % rodinných domov a 24 % bytových jednotiek v bytových domoch. Pred majiteľmi domov zateplených pred viac ako 10 rokmi teda vyvstáva otázka, ako opätovnú obnovu vykonať. Podľa Ivana Pauera, prezidenta Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb SASDARS, majú majitelia dve možnosti. „Je možné doplniť jestvujúce zateplenie o hrúbku 50 až 100 mm tepelnej izolácie, alebo odstrániť pôvodné zateplenie a nahradiť ho novým,“ uvádza Ivan Pauer. Prvý variant vidí ako ekonomicky výhodnejší, riziko je však v kvalite a montáži pôvodného zateplenia. Druhý variant je finančne a technicky náročnejší, má však výhodu v tom, že vlastníci domov majú príležitosť kvalitnej realizácie zateplenia pri dodržaní moderných technologických postupov s perspektívou splniť tepelnotechnické požiadavky roku 2021.
Rozdiely v stavebnej praxi pri zatepľovaní na Slovensku sme v posledných desiatich rokoch zaznamenali nielen v súvislosti s hrúbkou zateplenia, ale aj v kvalite použitej tepelnej izolácie. Tepelnoizolačné vlastnosti materiálov charakterizuje predovšetkým súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda (ƛ). Do roku 2005 sa bežne používali tepelné izolácie s výpočtovou hodnotou ƛ v úrovni 0,041 – 0,044 W/(m2.K). Dnes je táto vlastnosť vďaka novým výrobkom v intervale 0,034 – 0,036 W/(m2.K). Hodnota sa posunula smerom nadol približne o 30 %, efekt pri zateplení je však oveľa väčší. „Dnešným trendom je využívanie tepelnoizolačných materiálov s lepšími parametrami, umožňuje to dosiahnuť lepší energetický štandard budovy pri nižšej hrúbke tepelnej izolácie,“ hovorí Miroslav Zliechovec. Tento posun ovplyvnili zmeny v legislatíve, ale aj osvetová činnosť niektorých inštitúcií, hlavne ŠFRB, SIEA, TSÚS, OZ ZPZ alebo SASDARS.
Technickú úroveň obnovy budov jednoznačne ovplyvnili nové právne predpisy, najmä zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a zákon č. 300/2012 Z. z., ktorým bol pôvodný zákon novelizovaný a vydaná bola nová súvisiaca vyhláška. Zvýšený záujem o zatepľovanie budov v posledných 10 rokoch podporil aj Vládny program zatepľovania a podpora zo štátneho rozpočtu. Podľa evidencie MDVRR SR sa na zatepľovanie budov poskytujú úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Programu rozvoja bývania od roku 1996, najvyššie čiastky však boli pre rozvoj bývania vyčlenené v rokoch 2005 – 2009.
Podľa technickej normy STN 73 0540-2, platnej od 1.1.2013, je naplánované postupné zvyšovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti budov do roku 2021. Najbližším medzníkom je 1. január 2016, kedy sa má požadovaná tepelná ochrana budov opäť zvýšiť. Pripravovaná zmena požiadaviek bola teda zverejnená s viac ako trojročným predstihom. „Určenie zodpovedajúcej hrúbky tepelnej izolácie je individuálne podľa typu a vlastností konštrukcie,“ dodáva Miroslav Zliechovec z Knauf Insulation, „ako príklad môžem uviesť murivo z dierovanej tehly s hrúbkou 375 mm. Do roku 2015 by bola na zateplenie takéhoto muriva postačujúca hrúbka tepelnej izolácie 80 mm, od roku 2016 bude potrebná 120 mm a v roku 2021 sa zvýši na 210 mm v prípade, ak má súčiniteľ tepelnej vodivosti tepelnej izolácie hodnotu 0,041 W/(m2.K).“ Ivan Pauer (SASDARS)odporúča, aby projektanti a vlastníci domov rozmýšľali do budúcnosti a uvažovali už dnes s hrúbkami tepelnej izolácie v zateplení obvodového plášťa 150 – 210 mm.